tak povedzme po 4.?

23. ledna 2011 v 13:17 | Nobu |  Poems
Hodne, hoodne starý blábol...
hubla bubla

Tma... Akási temnota kolembá moje vnútro a tíško ho hladí dotykmi vetra
Samota... Tak jemne ma zviera v objatí nepoznania, v tichosti slova
Strach... Ten večný úder do tela a pohltenie pocitom bezmocnosti

Dosť! Prajem si nech moja myseľ viac nemyslí

Zmráka sa...
Utíchnu spevy vtáctva a jemné kvapôčky dažďa brázdi krútňava
Osamiem...
Tak ako nikdy a slzy vyletia

Kde je pokoj?
Kde sú sny?
Kde je tá večná spravodlivosť?
Prečo sa všetko končí?
Prečo nič netrvá večne?
Och, áno!
Sú to len otázky zúfalým kladené...

Pokoj sa dávno vytratil a nahradili ho spory
Sny jedným úderom zahnali zo hry
Spravodlivosť sa utápa v pohľade bezmoci
A tým sa jej prítomnosť na svete ukončí

Koniec nastáva aj v mojej hlave
A moja myseľ usína ďalej
Posledné pohľady na tento svet
Posledné dotyky tejto zeme
A moja spoveď zanikne v prázdnej fráze...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sperky-pro-vsechny sperky-pro-vsechny | Web | 8. dubna 2011 v 17:05 | Reagovat

Ahojky, super blogísek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama