po 5...

23. ledna 2011 v 13:25 | Nobu |  Poems
Toto by tu možno ani nemalo byť.... -.-´ súvisí to s dačím, čím som si prešla a nerada sa k tomu vraciam... ale keďže je to minulosť a keďže to aj tak nikto nepochopí tak si to sem dám :) Pretože, čo bolo bolo... otázne je to, čo bude :)
hubla bubla

Nevedno kde končia hranice pravdy
Nevedno kde realitu skutočnosť zračí
Naivnosť ťa pohltí v sladkých rečiach
Nádeje vzbudia prázdne slová

Odrazu snívaš o neobmedzenosti
Odrazu cítiš, že raj sa ti stvoril
Môžeš všetko - máš, čo si chcel
Sny skutočnosťou sa stali - nebo si našiel

Dni majú rázom zmysel
Slzy v nedohľadne
Myseľ reči balamutia
Oči krátkozraké

A vzápätí je všetkému koniec
Slová sté razy vyslovené, po každé zamietnuté
Raz však predsa uskutočnené, lež žiadne "ale nie" nedostavené

Sny sa ti rozbili na kusy
Nádeje rázom zmarili
Zostal len plač a nemé spomienky
Krvavé oči, diera na duši

Dúfaš, že zacelí ju čas
Veríš, že zabudneš i napriek spomienkam
Túžiš ich rozplynúť, šťastie ti uniká...

Vieš, že nič nechápeš
Vieš, že vysvetleniu nerozumieš
Túžiš pochopiť, vziať celý čas späť
Napraviť chyby, zmeniť správanie

Čo bolo sa však nevráti
Čo sa stalo sa nezmení
Len porozumenie túžiš nájsť
A praješ si znova vstať
Ísť ďalej, nehľadieť späť
Bolesť potlačiť, slzy zotrieť

"Čas všetko napraví," opakuješ si stále
Krásne báchorky, slová prázdne

Hľadáš svetlo na konci tunela
Túžiš sa zobudiť z prekliateho sna
Nie je to sen, lež holá pravda
Čeliť životu smieš, šance nepremeškať

Vzchop sa! Choď ďalej! Vravíš si, keď padáš k zemi
Po citoch viac netúžiš, všetky ti zmarili
Vnútro ti ubíja chlad
Nevstávaš - rany sa nehoja
Plačeš - hoci to sám nevnímaš
Už nič necítiš - pretože umieraš
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama