To je tak, keď sa nieto v jesenný deň objaví sediaci na poli a myšlienky mu víria kade-tade :)
Slnečné odlesky šteklia mu tvár
Jemnučké dotyky slobody vzal
Úsmev na tvári, jemné pohladenie
Pohľad uprený v jesenné bdenie
Šum lístia kráti čas
Prázdne nádeje splanú v nás
Kvapôčky dažďa tečú po tvári
Úsmev sa vytráca, už sa nevráti
Ten pocit blaha zmarili nádeje
Ten pocit šťastia viac v ňom nevzplanie
Len slzy
Len plač
Len spomienky a nemá tvár
Pocit hnevu v nedohľadne
Výčitky potlačil, láskou poprel
A teraz je prázdno na duši
Srdce po nehe zatúži
Odveta nepríde, netúži po pomste
Len nemá otázka "Prečo?" v ňom žije
Nebo sa uzatvára, zosiela sneh
Jeho telo zakryje v zimný sen
Necíti bolesť
Nevníma strach
Roztvára náruč, smrti sa dal....














*O* och :) tak krásne :) (všímaš moju tajnú identitu ? :P)