Prosinec 2010

Nie, nebaví ma vymýšlať tomu názvy xD

30. prosince 2010 v 21:59 | Nobu |  Poems
Matematiky vedia byť riadne pútavé a hlavne inšpirujúce :) samozrejme zasa raz v BL smere :)

hublabubla

Nič...
Len tma spaľujúca dušu
Len spomienky spevňujúce žiaľ
Len prázdnota plniaca vnútro
Vyprchnutá duša... už žiadne ty a ja

A ty tam len tak ležíš a hľadíš do prázdna
Oči krvou podliate
Myseľ vyhasla
Už žiadne dotyky, žiadna láska

Sám... Sám uprostred prázdnoty
Sám uprostred ničoty
Sám v centre diania
Sám bez teba...
Vrát, prosím ťa vráť sa mi
Ži znova len pre mňa, hľaď mi do očí

Nech pľúca kyslík pohltí
Nech srdce znova tlkotom sa rozprúdi
Nech tvoje oči vidieť znova smiem
Nech naposledy bozkať ťa mi je doprané

Tak vrátiť čas a napraviť chyby
Tak vychutnávať si život naplno kým sme mohli
Tak byť s tebou a cítiť ťa...

Žiadny svet, žiadne pravidlá
Sloboda spievajúca o neobmedzenosti
Krivdivé pohľady zmiasť zo hry
Napraviť chyby života... zmeniť cesty

Sám... Sám uprostred prázdnoty
Sám uprostred ničoty
Sám v centre diania
Sám bez teba...
Vrát, prosím ťa vráť sa mi
Ži znova len pre mňa, hľaď mi do očí

Život nám neprial, bral mi ťa stále
Bremená pod nohy hádzal
Klamstvami balamutil
Dovolil som im pohltiť ma
Dovolil som im oklamať sa
Zahubiť vieru v teba
Zničiť naše sny
Roztrieštiť budúcnosť
Nádeje zmariť na kúsky

Sám... Sám uprostred prázdnoty
Sám uprostred ničoty
Sám v centre diania
Sám bez teba...
Vrát, prosím ťa vráť sa mi
Ži znova len pre mňa, hľaď mi do očí

A preto o odpustenie nežiadam
Nečakám ho, viac ho netreba
Pretože len jedno žiadať smiem - zomrieť za tebou, ležať mŕtvy pri tebe...

BL myšlienky znova útočia....

29. prosince 2010 v 14:31 | Nobu |  Poems
To je tak, keď sa nieto v jesenný deň objaví sediaci na poli a myšlienky mu víria kade-tade :)



Slnečné odlesky šteklia mu tvár
Jemnučké dotyky slobody vzal
Úsmev na tvári, jemné pohladenie
Pohľad uprený v jesenné bdenie

Šum lístia kráti čas
Prázdne nádeje splanú v nás
Kvapôčky dažďa tečú po tvári
Úsmev sa vytráca, už sa nevráti

Ten pocit blaha zmarili nádeje
Ten pocit šťastia viac v ňom nevzplanie
Len slzy
Len plač
Len spomienky a nemá tvár

Pocit hnevu v nedohľadne
Výčitky potlačil, láskou poprel
A teraz je prázdno na duši
Srdce po nehe zatúži

Odveta nepríde, netúži po pomste
Len nemá otázka "Prečo?" v ňom žije

Nebo sa uzatvára, zosiela sneh
Jeho telo zakryje v zimný sen
Necíti bolesť
Nevníma strach
Roztvára náruč, smrti sa dal....

Útočiaca fantázia plus výkec na téma "yaoi"

29. prosince 2010 v 1:11 | Nobu |  ...Yaoi/Shounen ai...
habla babla
Yaoi... Shounen ai... Homosexualita... Nazvite si to ako chcete.
Pre niekoho slová vyvolávajúce nechutenstvo, u iných zasa pocit absolútnej normálnej každodennej veci.
Žijeme v storočí, kedy ma každý právo na vyjadrenie svojich citov. Na normálny prejav lásky. Tak prečo by sa mali oni skývať? Prečo by mali stráviť celý zbytok života v pretvárke a klamstve len preto, že to niektorým osobám príde nechutné...?
Podľa mňa je svet zvyknutý na lezbičky, ale z gayov robí každý veľké "haló" a odsudzujú ich na "priteplnených", "zženštilých" priam až "prihriatých buzerantov"... Pritom sú to normálni ľudia ako každý z nás. Ktorí sú svojskí a spontáne vyjadrujúci svoje emócie. A práve naopak existujú gayovia, u ktorých by ste ani len nebrali do úvahy, že by mohli mať inú sexuálnu orientáciu...
Nejdem k tomu viac písať poviem to takto:

Pre mňa je yaoi prirodzená vec :) čo sa týka anime a mangy má v mojom srdiečku isté miestečko :) A preto mi rovnako aj hlavou už prebleslo mnoho poviedok práve na túto tému ... čiže ak yaoi tak japosnké mená a ak poviedka tak výplod mojej fantázie spútaný s vzťahom k smutným veciam a nenávisti happy endov :)

XXX
Shin... Keď zomriem, zomrieš so mnou...?
Len tma. Len prázdnota, spaľujúca telo. Len výčitky, uvedomujúce si chybu. Životný, osudný omyl, ktorý sa žiaľ nedal vrátiť späť.
Tieto pocity mi vírili mysľou. Ubíjali moje vnútro. Dávali najavo, že nič z toho sa nikdy viac nebude dať napraviť...
Potiahol som si z cigarety a vydýchol obláčik tabakového dymu. Pôsobil tak krehko, keď sa rozptýlil do ovzdušia a zmizol v pokoji noci. Tvár mi už nebrázdili slzy. Len myseľ videla to, čo sa stalo. A duša cítila nezvratnú bolesť.
Voľnou rukou, som si pretrel unavené viečka. Spánky mi drsne pulzovali od bolesti hlavy spôsobenej neustálym plačom. Ale tomu všetkému mal byť už, čo chvíľa koniec.
Znova som si potiahol z cigarety a zahľadel sa kamsi myšlienkami strácajúc sa v tme. A vtedy sa moja myseľ znova dotkla toho najcitlivejšieho miesta - Renovej smrti.

Rozcestník

28. prosince 2010 v 23:17 | Nobu |  Stories
hubla bubla












Zrodil sa začiatok :)

27. prosince 2010 v 19:26 | Nobu |  My bobble
hubla bubla
Každý potrebujeme určitý priestor...
Akési to útočisko a zároveň pocit neobmedzeného rozpätia a voľnosti...
Roztvoriť krídla a vzniesť sa k oblohe :)
Snívať svoje sny a meniť ich na realitu :)
Nádeje...
Ilúzie...
Plané túžby...
Všeti ich pociťujeme. Každý z nás si stavia nejaký ten sen. Snaží sa prepracovať k cieľu. Prekonať prekážky, zbúrať múry neistoty a nadobudnúť pocit víťazstva :)
Ale od toho všetkého nás delí dlhá cesta. Nekonečné komplikácie. Miestami pocit berzadnosti, ktorému však nesmieme dovoli potopiť nás. Vždy musia nádeje a túžby vyjsť na povrch :) pretože pokiaľ jestujú sny a ctižiadostivosť tak nič nie je nemožné :)