Hmm

24. listopadu 2011 v 19:52 | Nobu |  My bobble

Prejem pekný večer :)
Sama som v šoku z toho, že som sa sem vôbec uráčila dačo pridať... Ale možno chápete ten pocit kedy máte potrebu písať a pritom ani sami neviete o čom... Nuž, prepadla som momentálne tomu aj ja. Neviem či to mám brať pozitívne, či negatívne, povedzme, že to nebudem brať nijak a len si ťukať do klávesnice a mať sa fajn :) Byť v eufórii a túžiť po piatku a konečne poriadnom spánku :) Snívať o dokonalom svete, zavrieť oči a vidieť všetko vo farbách dúhy, cítiť šum vetra a na dlaniach dažďové kvapky...:) Aká prostá to jednoduchosť sprevádzaná s pôžitkom z hudby :)
Stáva sa vám, že nerozumiete vlastným myšlienkam?
Mne vážne akosi často...
Necháme to v povetrí vydaného obláčikom dymu.

 

Depend! *-*

4. července 2011 v 23:03 | Nobu |  My music heaven

Jopa hej! A zasa a znova a stále, stále, stále dokolečka!
Zachvílu budem z toho úplne vypatlaná. Tú pesníčku dneska počujem už asi po 200x a vôbec mi to nevadí. Bože jak ja milujem ten jeho hlas! Jeho pohľady, grimasy, celú jeho osobnosť *-*
Och, môjbože a je to tu zas :O

Kochajte sa zvukom doknalosti buvahaaa!


Ronnie :)

2. července 2011 v 11:32 | Nobu |  My music heaven
Och, mám euforicko blažené stavy.
Oči upreno hladiace na neho. Po tele behajúce stôpky zimomriavok. Uši žnúce rozkošou blaha. A na tvári priblbo (ale za to neskutočne šťastný) úsmev.
A dôvod? Len jeden: Ronnie Radke :)

 


Dokonalí, dokonalí, kurňa proste sú dokonalí *-*

28. června 2011 v 20:20 | Nobu |  My music heaven
Mám z toho zimomriavky *-*
Milujem ich, milujem, jednoducho milujem *-*
a viac k tomu vravieť netreba.


Jednoducho dokonalý Rise Against :)

16. června 2011 v 21:31 | Nobu |  My music heaven
Holalou :)
Nechce sa mi momentálne nejako moc vykecávať, iba vám sem idem hodiť jednu pesníčku :) Od mojich milovaných a navždy verne dokonalých Rise Against :))
Je to z nového albumu. Asi vážne najúžasnejšia vec , čo sa im na ňom podarila. (samozrejme,všetky sú super, o tom nie je čo diskutovať, ale táto je proste pre mňa tá naj :) ) Celá doska je síce menej screamová a chýba mi tam nejaká tá klasická akustika.... Ale tak, už len počuť Timov hlas mi vyvoláva zimomriavky *-* (platonická láska xD to neriešte xD)


Vyšťavená avšak s duchom planúcim pre The Used :)

14. června 2011 v 20:33 | Nobu |  My bobble


"Trust to take the right to leave me,
waiting under dark clouds for the rain.
Praying lightning strikes a change.
As history gets lost and
as I took that final breath I felt alive.
Meeting god to stand in line, all alone."
Zdravím malých pozemšťanov :) Áno, niekto sa zasa raz uráčil aj ozvať xD Skvelé, viem ^^ Idem opäť raz svet obohatiť o moje super zmysluplné názory, šaaalalaaaa :))

Už pekne dlho som si nepripadala tak neskutočne unavená, vyčerpaná, s treštiacou hlavou, nervami v koncoch etc....
Dôvod?
Všetko sa na mňa valí O_o
Škola ma doslova morduje... Ja čo sa celý rok pomaly ani neučím som na pokraji zúfalstva a stále zalezená v knihách! To už je aké zlé O_o....
Ale to sa mi riešiť nechce... A ani jahody pomaly nám zaplavujúce záhradu (nemám na ne už nervy ^^ ale uvedomujem si , že ich srdečne a z duše nenávidím, hoc som sa nimi zasa raz luxusne preštopala (princíp zberu: jedna tebe miska , 3 mne, jedna tebe miska, ďaľšie 3 mne...^^ ) ) A tak ďalej :) Ale kašlať na jahody...xD
Minule som si prezerala články na starom blogu (a už je to tu, to sa pohrnie nával "inteligencie" xD to si nevšímajte, to to slnko, dusno, škola, nedostatok najmilovanejšej osoby a tak ;) ) A vážne som sa na všetkom úprimne rehotala a zároveň znechutene-zhrozeno pozerala, ako som vôbec dokázala také absúrdne trapnosti písať X_X Obdivuhodne, česť ľudom, čo to zvládali čítať ^^ Ale tak asi si každý musíme prejsť nejakým tým svojím "pubertálne" trápnym, zahambujúcim obdobím života ^^ A však nevravím, že tieto riadky majú nejaký zmyseľ. Nie, to vážne netvrdím, veď nemajú xD Po pravde, ako ste si mohli všimnúť ani tento celý absúrdny článok nemá žiaden zmyseľ.
Tak prečo to kurňa vôbec píšem? O_O
Asi vážne preto, že ma upokojuje ťukanie písmenok do klávesnice ^^ Nie je to prekrásny pôžitok? *-*
Asi mi už vážne zo všetkého načisto zahrabkáva :)
Chce to prázdniny... Bože ja už chcem prázdniny! *-* Alebo aspoň budúci piatok a Papučuuu! *-* A spať... Nekonečný spánok... :)
A späť moje Bubuu... ^^ :)
Som náročná xD viem :)
Hádžem vám sem ešte dačo, čo ma posledné dni kriesi k životu tadadaaa - - - -

No hej akosi som na nich začala znova maniačiť. Veď to bývali moje hudobné začiatky :) A toto je vážne dúšok prekrásnosti *-*

The Almost - Summer, summer

29. května 2011 v 17:47 | Nobu |  My music heaven
Ach, sladký Aaron:) Som tak rada, že môžem znova počuť jeho hlas ...:) Vstriec The Almost :)

Summer comes and leaves you with a fever
That you caught
When you were young
Summer goes, makes you feel like life is real
And hanging on for more

Only thoughts...

29. května 2011 v 17:30 | Nobu |  My bobble

Poznáte ten pocit, keď vám v hlave poletuje kvanta mihotajúcich sa myšlienok? Späté zo všetkým možným čo vás trápi či naopak robí šťastním? A ako náhle sa ich snažíte zachytiť, či usmerniť, vzniká vam len spletitá sieť nezmyslov?
Nie je jednoduché ich vyjadriť. Nie je jednoduché ich pribrzdiť, prikázať im vytratiť sa či naopak zostať večné. A preto vás to pohĺca, a vy sa strácate... až napokon úplne zaniknete.

*Absolútne nechápe, čo ju to popadlo a čo tým vlasnte chcela povedať*

Povedzme, že všetci potrebujeme krátky reset mozgu. Zababušiť sa pod perinu, zatvoriť oči a lietať vo svete dúhových obláčikov, zábleskov slnečných lúčov, počúvat dopad vody... (nie, nemám na mysli fetovať riedidlo a podobné veci ;) ) Iba zatratiť vlastné myšlienky, schyzofrenicky sa prevteliť do inej mysle a prestavovať si svet aký ho túžite mať :)

Je to smutné, asi mi vážne mierne prepína.... -_-´ ale to je v pohode, v pohode, v pohode... (základ je vsugerovať si to ^^)

*žuuuch*

Už sa cítite obohatený týmito blábolmi? :D Ja asi vážne niekedy nechápem samú seba.... Neviem popísať , čo sa mi motá v hlave, neviem to presne vyjadriť, identifikovať, znázorniť proste nič. Preto to nazveme "Ničotnými stavmi" kedy si človek musí uvedomiť krásu Ničoho a vychutnávať si pôžitok z Ničoho. Nič je proste všade a vy sa musíte len nechať ním obklopiť :)

Áno, považujem sa za mierne vadnú, ale askosi sa tým už nezaoberám. Proste mi asi chýba to neúnavné vyťukávanie písmenok do klávesnice, ktorým som zverovala vlastné myšlienky. No a tu máte výsledok po hodne dlhej abstinencii...
Nepíšem už prakticky nič, nerobím nič, pripadám si ako jedno veľké Nič. A stačí len fúknuť a Nič zmizne....

Tak poďme všetci fúkať ^^ ...

po 9. O.O

23. ledna 2011 v 13:49 | Nobu |  Poems
Toto je asi vážne najpresladenejšia vec, čo mi kedy vyliezla z hlavy a ešte k tomu cez deják! O.O xD hoc z počiatku to bolo úplne od veci xD Možno by som mala byť nad tým po pravde aj zhrozená,.... ale na druhej strane ak vzniká pri myšlienke na človeka, ktorého milujete.... tak mám pocit,že je každé slovo právom na svojom mieste :)

hubla bubla
Vhodený do priepasti života
Čeliaci vstriec novým možnostiam
Odkázaný sám na seba samého
Vidiaci životné peklo

Škriabeš sa na nohy, i keď padáš k zemi
Nekonečne veríš a dúfaš v zmeny
Nestrácaš vieru v samého seba
Len vďaka tomu verím v teba

Nádej, životná nádej
Krehké spomienky vzťahujúce sa na ne
Viera, viera v teba
Tak nezahub ju nech zostane večne bdelá

Darujem ti objatie za jedine tvoj úsmev
Darujem ti bozky za jedine tvoje slová
Darujem ti srdce a samú seba
A jediné, čo mi postačí, je myšlienka, že ti na tom záleží

Vďaka tebe má život cenu žiť
Pre teba srdce túžbu biť
Pery cítiť tvoje
Dlane cítiť dlane
Oči vidieť teba
Myseľ fantázia zžiera

A možno je to len naivnosť lásky
A možno len žijem pre rozprávky
A možno mám svoj vlastný svet
V ktorom miesto mať ty vždy budeš

Preto neber mi sny, nenič túžby
Dopraj im slobodu na večné veky
Priletíš
Odletíš
Stratíš sa v dave
Moje srdce bude však počuť to tvoje vždy a všade...

po 8. :)

23. ledna 2011 v 13:41 | Nobu |  Poems
-.-´.... again, again, again......




Keď život odkryjú oblaky
Keď nádej spoza nich vystúpi
Odhalia svetu to, čo nemá
Určí im smer a priechod deja

Hlavu si lámeš či je to správne
Otázky večné, odpovede žiadne
Len neustále pochybnosti, čo môžeš
Nepodaj sa im, bojuj za ne

Len buď raz sebou samým...

Život ti pomedzi prsty plynie
Nádeje splanú, svetlo zhasne
Stála rutina, neustále to isté
Unavuje ťa už celé tvoje bytie...

Radosť dávno hnije v zemi
Úsmev z tváre pohltili nervy
Vrásky pokryli celú tvár
Myšlienky zžiera večný žiaľ

V hlave ti hučia stále hlasy:
"Rob a konaj tak, ako sa patrí"
A kde je potom tá sloboda?
Tá povestná slobodná vôľa?

Nezomri s pocitom nudy v tele
Nemávaj svetu typom: "Urobím všetko, čo chcete"
Vzbúr sa! Bojuj za vlastné právo!
Život je len jeden, tak nech stojí za to....

Kam dál